29.12.2011
Toto bol super deň. Skoro ráno sme sa vybrali na výlet kúsok za hranice do Čiech. Bolo tam fakt pekne, trocha zima ale nevadilo nám to. Keď sme pochodili čo sme chceli sadli sme si do útulného miestneho podniku a dali po pive. Po ceste domov sme dostali nápad. Dohodli sme sa že navštívime novootvorenú pizzeriu v našej dedine. Reku dáme zopár pív a pizzu. Tak sme sa tam stretli, ja, Marek, Majo a Peťo. Pivo nám veľmi šmakovalo, aj sme pojedli. Zrazu sa Majo opýtal či tu majú aj tvrdý alkohol. Zhodli sme sa že by sme si mohli dať po jednom poldeci. A ako to už býva, nezostalo iba pri jednom. Napočítal som 6 kúskov, plus pivo, tých bolo asi rovnako. Dodnes neviem kedy tu majú záverečnú, ale už nás majiteľ vyháňal pomaly. Čo teraz, každého ešte smädilo. Kuchár čo tam pečie išiel autom domov, tak nás zviezol, boli sme pozrieť ešte v dvoch miestných pohostinstvách ale bohužiaľ už bolo zatvorené. Vyzeralo to beznádejne. Majo dostal nápad, voláme Pištovi, nemal doma však nič. Tak sme volali druhému kamošovi. Ten nám nakoniec podaroval fľašku nejakej ovocnej vodky. Brzdu sme nemali, tak nám dal každému pollitra energeťáku. Až na druhý deň som si prečítal etiketu kde varovali pred miešaním tohto nápoja s alkoholom. A tak sme stáli pri ceste a popíjali. Posledné čo si pamätám ako stojíme pri obchode. Toto sa nám ešte nestalo, okno ako výkladná skriňa. Boli sme tam štyria ale nikto nič nevie, čo sa robilo. Čosi neskutočné, boli sme zliatí ako pohani. Nikto vôbec nič nevie, ani záblesk nič. Doteraz sa snažíme zistiť čo sme robili. To bola komédia. Na druhý deň sa stretneme, každý okno... Marek že našiel kabát, od sena, špinavý, ozvracané rukavice, peklo. Peťo po ceste domov vyvrátil svoju popolnicu, asi mal nekoordinované pohyby, bol taký zliaty že nevedel odomknúť tak búchal na dvere. Nevieme kedy sme prišli domov. S toho večera som našiel jednú fotografiu ale tá sa tu nedá zverejniť, vznikla o pol druhej ráno, tak to sme ešte riadili vonku.